Je to nič!

  Je ťažké písať ľahko o veciach, ktoré sa nás týkajú. Je ťažké prísť, odísť a medzitým nič necítiť. A  viete, čo je najťažšie?                                                                                                               Nefantazírovať, nepremýšľať a nevytvárať si vlastné ilúzie. O budúcnosti. O živote. O nás.

 Och, aký by bol život jednoduchý… Keby sme boli disciplinovaní a koncentrovaní len na ten daný moment, ktorý práve prežívame. A ja sa pýtam – čo je večnosť? Čo je budúcnosť? A mám pre vás odpoveď. Je to... nič. Nič oproti tomu, čo máme teraz. Ak si myslíte, že viete, čo o pár minút bude nasledovať, sklamem vás. Neviete a nikdy to ani vedieť nebudete. Je to... NIČ.

A predsa sa stále prichytíme pri tom, ako premýšľame, čo bude, kedy to bude a ako to bude. No povedzte mi, prečo to stále robíme? Premýšľame, lebo prítomnosť nie je až taká zaujímavá? A potom sedíme pri ohni a spomíname na staré dobré časy. Sme to my ale zaujímavé tvory.

Rada by som vám poradila a pomohla, ako sa tohto zlozvyku zbaviť, ale sama nepoznám ten „top secret“ recept, ako na to. Uisťujem vás ale, že je to v poriadku, keď niečo nevieme.

A týmto sa snažím vždy obmedziť moje myšlienkové pochody o tom, kde ten môj potenciálny budúci frajer asi môže byť (girls thing :D). Alebo kedy asi prídem na to, čo to vlastne chcem v živote robiť. A ešte vtedy, keď sa neviem v obchode rozhodnúť, či tie šaty naozaj potrebujem, alebo budú celý svoj život oddychovať v skrini.

Nie sme všemohúci z jedného prostého dôvodu. Nie sme na to stavaní. Sme stavaní na pády a vzostupy. Na lásku a sklamania. A, samozrejme, na nákupy oblečenia bez zbytočných výčitiek. Veci medzi zemou a nebom sú až príliš komplikované a my sme až príliš zahľadení do seba. Nechajte ich, nech si robia svoju prácu a my si poďme robiť tú svoju. Kašlime na veci, ktoré aj tak nevieme ovplyvniť, a najmä na veci, o ktorých ani nemáme tušenia, či sa vôbec stanú.

Poďme žiť! 

S láskou Viktória