Vyberám si zraniteľnosť! A ty?

Tento list patrí tebe. Patrí mne. Patrí tým, ktorí blúdia. Ja viem, v dnešnej dobe je dobrý imidž veľa, ale ty si viac.

Prosím. Prosím! Veľmi ťa prosím! Prestaň si okolo seba stavať tie pomyselné hranice. Tie vysočizné bariéry plné chládku presiaknuté vínom a ľahostajnosťou. Nebuduj si pevnosť s takými vysokými hradbami, že pri pohľade na ne by aj babylonská veža vyzerala iba ako kocka z lega.

Nepotrebuješ byť „badchick“ . Nepotrebuješ nikomu dokázať, že vieš byť zlá. Nie je to cool. Nemusíš sa tváriť, že nič necítiš. Že máš srdce chladné ako ľad a nikto ho už neroztopí. Nechceš byť namyslená a ty to vieš.

Sklamal ťa? Možno! A možno sa ti len páči tá pomyselná moc, ktorú si týmto chladným správaním vytváraš. Môžeš mať všetkých, ale ty nechceš nikoho. Omyl! Realita je úplne inde. To, čo si videla na Instagrame alebo len tak vo filme, je len fraška. A presne to aj robíš. Skrývaš sa za nejaký vymyslený múr a zaň si nikoho nepustíš. Vytvorila si si nejakú akože bariéru, za ktorú sa nikto nedostane, lebo si to videla vo filme. Je to silené a falošné. A preto ti táto póza drsňáčky vôbec nepomáha. A cítiš sa ešte horšie. Ešte viac sama...

     Ostaň zraniteľná. 

Aj keď odíde, ostaň tým, kým si. Nesnaž sa schudnúť, aby sa k tebe vrátil. Nesnaž sa obliekať do drahých, no pritom na pohľad takých lacných kúskov, aby sa k tebe vrátil. Nesnaž sa hrať na veľkú frajerku, ktorá nič necíti, aby sa k tebe vrátil. Lebo on sa nevráti... 

 Ja viem, že to bolí. Byť sklamaná. Cítiť sa využito a ponížene. Byť zmätená a zrazu tak strašne opustená. Ale poradím ti jednu vec (osobne otestovaná!).

Nech to bolí. Nechaj ten pocit využitia, odkopnutia, bolesti, hnevu… nechaj to všetko prúdiť. Pocíť to. Vyplač sa. A plač aj štyri hodiny(aj toto je osobne otestované :D). Krič, spievaj, choď na prechádzku. Troška to poštipká a nebude to vôbec ľahké, no nakoniec to všetko odíde.

Lebo všetko raz odíde, a preto, moja drahá, je úplne zbytočné sa upínať na hocijaký pocit. Ba dokonca aj na samotnú lásku. Na tento svet si prišla sama a sama aj odídeš, nič viac si so sebou nevezmeš. Toto je asi veľmi krutá realita pre dievča, čo žije v sne. Ale musíš sa z neho prebudiť. Ja viem, toto vo filme nebolo. Ale toto bude v živote. Bude sklamanie, bude šialená zamilovanosť a kadejaké hádky končiace rozbitým nábytkom. 

Si silná. A tvoja sila spočíva v zraniteľnosti. Nehanbi sa za to, že si mu fakticky zožrala tie jeho báchorky aj s navijákom. Nehanbi sa za to, že si ho ľúbila a že si mu verila. Toto je tvoja sila. Zraniteľnosť. Láska a neha, ktorú si ochotná niekomu dať. To, čo prinášaš svetu, je radosť. Toto nech je tvoja hnacia hmota. Nie ego. Nie urážky, hry a pretvárky.

Veľmi som hrdá na túto našu ženskú vlastnosť. Na to, že kam prídeme, tam vytvárame láskyplný domov…

  S láskou Viktória