Malá zmena vo veľkom bordeli

 Povedala som, že napíšem a nenapísala som... Potom som tvrdila, že ja určite dôjdem a neuveríte mi, ale do tých drevených dverí som nikdy nevošla. Upracem, avšak dodnes žijem v bordeli...

A tak trochu je toto môj život. Vravím, sľubujem, že ostávam a odchádzam, keď sľubujem. A nie je dňa ani hodiny, kedy by ma tento môj životný štýl neprenasledoval. Striehne, číha za oknom, a pri každom výklenku čaká, kedy opäť niečo zaderiem aby mi spak ruky ukázal, že nie. Nie, moja milá nebudeš to robiť.

Prečo?

Lebo nechceš, necítiš to tak alebo to cítiš až príliš. A potom sa až príliš motáš, komplikuješ a vyplakávaš. A vlastne vám tu chcem z tejto negatívnej schopnosti vykresliť tú najlepšiu možnú (jokes, nechcem, stále je to hrozná vlastnosť). Myslím si však, že nie je na škodu, neurobiť, čo sa od vás očakáva. Aj keď to očakávate vy sami.

Niekedy chcete svoj život strááášne upratať. Vyluxovať od detských tráum až po detinské správanie v pedesiatke. No žiaľ, niekedy sa to nedá. Niekedy sa proste tak snažíte o zmenu až žiadna nepríde. A je to v poriadku. Nie je v poriadku nič nerobiť, aby sme sa nechápali zle. V poriadku je, keď to nepríde tak ako chcete vy, ale príde to samo.

A zas ten Samo! Samo je múdry a vie, kedy nastal čas na zmenu. Možno sa budete snažiť 5 rokov niečo zmeniť, upratať, vymazať a možno presne vtedy, keď to vzdáte, vtedy príde samo ledabolo z ničoho nič. Bez námahy, len tak. Ako keď idete len tak s kamoškou na kávu, tak príde vaša zmena.

Preto nie je niekedy na škodu neurobiť to, čo ste povedali, že spravíte. Možno váš vnútorný škriatok vie lepšie ako vy čo sa bude diať, a že so životom sa netreba ponáhľať...