Takzvaný priateľ do dažďa

 Konečne prší.

Malé kvapky dopadajú na lesklú stranu listov. Nie násilne, len tak jemnučko ohýbajú zelené páperie pod ich váhou.  Keď sa zahľadím von, och to je krása. Videl si? Alebo sa na také už nepozeráš. Už si vyrástol...

Aj ja som vyrástla. Napríklad ja už neplačem. Okej, spresním to. Neplačem tak ako kedysi. To boli časy, kedysi... To som ti vedela plakať aj hodiny vkuse. Preplakať sa do ďalšieho dňa (srandujem, až také hrozné to nebolo, aj keď povedzme si úprimne bola som citlivka).

Teraz len sedím a hľadím do blba. Ako sa rozplakať? Štipnem sa, kusnem? Pomôže to? Vyroním aspoň jednu malinkú slzu?  Kedysi, keď toho bolo veľa, som sa rozplakala hneď. Ako keď sa v lete nahromadia čierne mračná a stačí malý, malinký pohyb a v tom momente sa roztrhne nebo a už niet cesty späť. Domov odídeš premočený až na kosť. Do poslednej nitky... do poslednej slzy.

Boli časy, kedy mi na neúnavný plač stačilo aj odreté koleno (viem, že nie len u mňa ;). Potom nastalo obdobie vzdoru. Keď som nedostala čo som chcela, aspoň som si to vyplakala. Stresovala som= plakala som. Kričali sme na seba=plakala som. Nekričali sme na seba= plakala som.

Ale teraz. Teraz už neplačem. Iba sporadicky a jemne. Len tak na oko... kde si sa podel, plač môj? Teraz keď tu nie si, je mi ťažko oveľa dlhšie. Keď neplačem, cítim sa nijako. Keď som mala zmočené líca vedela som, že mi je zle. Ale teraz ako sa tej ťažkosti zbavím? Ako sa očistím od všetkej tej hliny?

Chcela by som plakať viac (teraz sa určite chytáš za hlavu). Ten plač bol mojou veľkou súčasťou. Bol to môj kamoš, ktorý ma držal za ruku v tom najhoršom. Takzvaný priateľ do dažďa. Do smútku, kriku, zimy, záchvatov a ublíženia...

A teraz tu nie je. Občas mám dni, kedy je toho na mňa veľa a nemám ten pomyselný drive ani dobrú náladu a ver mi, nepomôže ani káva či horúca čokoláda (skúšala som). Vtedy pomôže len jediné... Premýšľam, či som so svojou schopnosťou vyplakať zo seba všetko zlé stratila aj iné schopnosti. Silno ľúbiť, obdivovať, nadchnúť sa, smiať sa až kým nestačím s dychom... mám sa alebo som otupila svoje zmysly?

Kto som? A kto si ty? Vyrástla som?

Chýba mi moja citlivka. Vráť sa. Bez seba nie sme samé sebou...