Telefonát
Počuješ? Si na príjme? No konečne... Konečne sme sa spojili. Chýbal mi tvoj hlas. Vlastne ja ani neviem ako znieš. Nepočuli sme sa už ako dlho? Tuším to bude aj nejakých 15 rokov... To je strašne dlho! Bála som sa, že zabudnem akú farbu má tvoj hlas, ako vyberáš a spájaš slová do viet, alebo ako sa bez hanby začneš smiať v strede vety, keď je na teba až príliš smiešna. Hej, a ešte to, ako znie tvoj plač, keď ti je zrazu veľmi ťažko a svet sa prestáva točiť, alebo ten iný plač.. vieš ten druhý, keď ti je zase veľmi ľahko a vnímaš všetko to krásne vôkol teba. Bála som sa, že už nikdy nezapočujem ako sa ti zmení tón hlasu, keď ťa niečo zaujme a zasypeš všetkých okolo seba toľkými otázkami, lebo to potrebuješ vedieť a bez uspokojenia tvojej zvedavosti jednoducho nezaspíš! A vlastne zabudla som sa opýtať, môžeš hovoriť? Ja len vieš, nechcem ťa rušiť ak na to nie je vhodná chvíľa. Viem, že si toho mala tie roky veľa na práci. Vlastne asi ešte aj máš, len...
