Nezávislá
„Pretože ľudia sa menia,“ hovorím svojmu bývalému, zatiaľ čo vstávam zo zeme a začínam sa pripravovať na odchod z našej hodiny sebaobrany. Popritom, ako si trénujeme kopy a údery, mi provokačným tónom povie: „Zmenila si sa. Ty si teraz takáto panička? Doteraz si bola taká – všetko len ja ! Ja ! Nechcela si od nikoho pomôcť. A teraz ma prosíš, aby som ti zapol náhrdelník?“ Ale ľudia sa menia… Teda osobne si myslím, že sa nemenia. Že len zo seba otrasú nánosy, ktoré sa na nich nalepili z okolia, nechajú za sebou všetko vnútené, zlé či dobré návyky, frustráciu aj nepochopenie. V jednom momente proste preberú zodpovednosť za to, čo sa im stalo, aj keď za to nemôžu, a jednoducho sa zachovajú tak, ako chcú, nie tak ako im niekto povedal, že by bolo dobré. Lebo iba my sami vieme, čo je pre nás dobré... Ale pri takýchto príležitostiach, keď sa filozofovať nehodí, sa len uspokojím s odpoveďou, že ľudia sa menia. A ja som sa, možno, zmenila tiež. Teda asi som zo seb...
